Každý z nás má svoj jedinečný spôsob, ako pristupuje k práci a produktivite. Niektorí z nás sú perfekcionisti, kým iní sa nachádzajú na opačnom konci, ako sú prokrastinátori.
Tieto dva pojmy sa zdajú byť na prvý pohľad protikladmi, no v skutočnosti majú niečo spoločné – obmedzujú nás vo výkonnosti a osobnom rozvoji.
Perfekcionizmus: Kým to nie je dokonalé, nie je to hotové
Perfekcionisti sú ľudia, ktorí majú tendenciu tráviť nekonečne dlhý čas snažením sa o dosiahnutie dokonalosti vo všetkom na úkor efektivity. Výsledkom môže byť neustále odďaľovanie dokončenia úloh a nespočetné množstvo nevyužitých príležitostí, no napriek tomu je perfekcionizmus často považovaný za kvalitu, ktorou sa ľudia chvália. Rozdiel medzi človekom, ktorý prokrastinuje a lenivcom je ten, že lenivec nepociťuje pocit viny či výčitiek voči nesplneným úlohám.
Prokrastinácia: Život v zajatí “urobím to zajtra”
Na opačnom konci spektra máme prokrastinátorov. Títo jednotlivci oddeľujú svoje povinnosti a práce na neskôr, často s výhovorkou, “to urobím zajtra.” Prokrastinácia môže byť značne škodlivá pre produktivitu a môže viesť k náhlym stresovým situáciám, keď sa úlohy nahromadia.
Hlavným problémom prokrastinácie je, že odkladáme dôležité veci, kým nie je príliš neskoro. To môže mať negatívny vplyv na naše zdravie, pracovný život a osobný rozvoj. Dôsledkom prokrastinácie sú pocity viny, stres, pocit vlastnej neschopnosti. Tento stav môže viesť k vyhoreniu, úzkostným poruchám a depresii.
Hľadanie rovnováhy: Perfekcionizmus s mierou a produktívna prokrastinácia
Je zrejmé, že oba extrémy majú svoje nevýhody. Perfekcionizmus môže znamenať, že nikdy nie sme spokojní s výsledkom a nikdy nedokončíme prácu. Na druhej strane, prokrastinácia môže viesť k zanedbaniu dôležitých úloh a zvýšenému stresu.
Hľadanie rovnováhy je kľúčové. Perfekcionisti by mali byť otvorení prijímať dobrý výsledok, aj keď nie je dokonalý, a učiť sa pustiť sa od neustáleho premýšľania nad každým detailom, naopak prokrastinátori by mali pracovať na lepšom riadení svojho času a učiť sa priorizovať svoje úlohy.
V skutočnosti môže existovať aj niečo, čo sa dá nazvať “produktívna prokrastinácia.” – keď odložíme jednu úlohu, aby sme mohli robiť niečo iné, čo je tiež dôležité.
Rovnováha medzi perfekcionizmom a prokrastináciou: Ideálnou situáciou je nájsť rovnováhu medzi perfekcionizmom a prokrastináciou. To, čo potrebujeme, je zdravá dávka oboch. Perfekcionizmus môže byť nápomocný, ak ho použijeme na zdokonaľovanie nášho odborného výkonu, ale musíme sa vyhnúť neustálemu prepracovávaniu a tráveniu príliš veľa času na jednom projekte. Prokrastinácia môže byť do určitej miery normálna, no je dôležité naučiť sa ju riadiť a nechať ju, aby nám nepokazila produktivitu.
